Islamizácia Európy stále nezačala, hrozbou sme my sami

Autor: Adam Sipos | 25.2.2017 o 16:22 | (upravené 25.2.2017 o 17:20) Karma článku: 10,95 | Prečítané:  4848x

Obzvlásť na Slovensku to počúvame často. Islamizáciu Európy nechceme, stop islamu a zákaz buriek od kapitána Danka. Emócie sú však silnejšie ako fakty a čísla. Poďme sa teda pozrieť na štatistiky a čo reálne predstavuje hrozbu.

V prvom rade by som však chcel povedať, že všetky výskumy môžu byť svojím spôsobom trochu odlišné realite, ale čo nám bežným smrteľníkom ostáva, ako veriť ľuďom, ktorí sa tomu venujú celý život?

Je mi jasné, že sú tu ľudia, ktorí veria na americký tajný plán pod nadvládov Židov, chemtrails a upírov zo záhrobia. Pochybnosti môžeme mať vždy a sú celkom správne. Podľa môjho názoru však výskumom ako takým môžeme veriť. Poďme sa pozrieť ako sme pokročili s islamizáciou Európy. 

Islamizácia? Kdeže

Keď sa pozrieme na štatistiky a výskumy Pew Research Center, tak zistíme, že odhady hovoria jasne. Od roku 2010 do roku 2050 bude islam ako náboženstvo rásť. Nie však tak rapídne, ako sa to prezentuje populistickými politikmi a nacionalistickými silami.

V roku 2050 má byť v Európe podľa súčasného trendu viac ako 454-miliónov kresťanov. To predstavuje približne 65 percent celkovej populácie Európy. Je to značný pokles, ak si to porovnáme s rokom 2010, kde percentuálny podiel kresťanov predstavoval 74,5 percenta.

V tom istom roku (2050) bude v Európe podľa štatistík viac ako 70-miliónov moslimov, čo predstavuje približne 10 percent celkovej populácie Európy. V roku 2010 bolo v Európe približne 43,5 milióna moslimov. Takže zo 700-miliónovej Európy bude 70-miliónov moslimov v roku 2050. 

Kto verí v právo Šária a v tzv. Islamský štát?

Kto verí na kontroverzné a často diskutované islamské právo Šária? Podľa štatistík sú to ľudia najmä z krajín Ázie a Afriky. Prekvapivo skončilo Rusko, kde sa číslo vyšplhalo až na 42 percent. V Európe existuje zanedbateľné množstvo ľudí, ktorí by chceli toto právo šíriť a chceli by ho nad všetky ostatné práva v Európe.

Keď sa však pozrieme na štatistiky ohľadne vzťahu k organizácii takzvaného Islamského štátu, tak takmer všetky moslimské krajiny majú negatívny postoj voči tejto organizácii. Výnimkou je Nigéria a Pakistan.

V Nigérii sa približne 14 percent ľudí vyjadrilo o pozitívnych postojoch o takzvanom Islamskom štáte a v Pakistane je 62 percent ľudí, ktorí nemajú názor alebo ho nebolo možné zistiť. Každopádne Nigéria aj Pakistan nie sú Európa.

Terorizmu je najmenej

Dáta ukazujú, že v Európe je stále relatívny kľud ohľadne radikálnych postojov moslimov o ktorých sa tak často rozpráva ako o veľkej hrozbe našej spoločnosti. Aj keď sa nám to nezdá, ale terorizmu je momentálne najmenej v Európe. Silná medializácia vytvára určité podozrenia, že dnes nie je ani deň bez útokov a zabíjania.

Je nesmierne dôležité, aby sa tajné služby a bezpečnostné zložky snažili eliminovať všetky hrozby. Nikto nehovorí, že v Európe nie je problém. Veľa ľudí však tvrdí, že ten problém je obrovský a hľadá vinníka, ktorým sú moslimovia a iné menšinové skupiny. 

Dezinformačná sila internetu vytvára z ľudí bezcitné stvorenia, ktoré strácajú toleranciu k niečomu inému, čo nepoznajú. Je na čase začať hovoriť o najväčšej hrozbe v Európe. Nie sú to moslimovia. Ale silné nacionalistické a radikálne postoje voči iným skupinám ľudí.

Sila Európy môže spočívať v snahe a schopnosti integrácii ľudí z iných krajín. Ak sa im nebudeme venovať, nie je možné, aby spoznali našu kultúru a správali sa podľa našich pravidiel. Nemôžeme ich držať na hraniciach a robiť im robiť problémy. Samozrejme sa veľa ľudí nebude chcieť integrovať.

O tom je predsa migračná politika a prísne nastavené pravidlá. A nikto nehovorí, že Európa spasí celý svet, veľa ľudí musí byť poslaných späť do svojich krajín. Ale to najskôr musí fungovať naša interná migračná politika. 

Snaha o zničenie Európy

Snaha o rozbitie Európy zvnútra je veľmi silná. V západnej Európe je to priamo formou politickej sily ako vo Francúzsku Marie Le Pen, v Nemecku strana AfD, v Holandsku Wildrsova strana v Dánsku Dánska ľudová strana a pod. Všetky majú vysokú podporu a očakáva sa ich veľký úspech vo voľbách. V strednej Európe môžeme vidieť okrem politických síl aj mediálne dezinformácie a propagandu.

Všetko je založené na podobných argumentoch. Stop moslimskej imigrácie, vystúpenie z EÚ a z NATO, priateľstvo k Rusku a stavanie hraníc. Súčasným trendom politickej (ne)integrácie v Európe nie je otvorenosť, ale stavanie bariér. Tento trend môžeme na Slovensku pozorovať neonacistami v parlamente. V Maďarsku máme Orbána a v Poľsku Kaczynskeho. 

Európu nečakajú dobré časy

V Európe žijeme najpokojnejšie obdobie od druhej svetovej vojny. Všetka nenávisť pramení z politických strán, ktoré využívajú šírenie strachu ako hlavný motor k svojim bodom a percentám. Moslimská nenávistná invázia nenastala a stále sa ani nedeje. Európu však nečakajú dobré časy.

Liberálnu demokraciu môže poraziť prvýkrát od druhej svetovej vojny nacionalizmus. Tak ako vtedy. Začína to obvinením nejakej skupiny ľudí. To oni môžu za našu situáciu v ktorej sme. To oni za všetko môžu. Vtedy za to mohli židia. Dnes sú to moslimovia a iné skupiny ľudí.

Takže nie, nemusíme sa báť iných náboženstiev. Bojme sa nacionalistov a rozvracačov Európy. Oni nám môžu zničiť liberálnu demokraciu. 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Prieskum AKO: Uhrík v Nitre výrazne zaostáva za súčasným županom Belicom

Súčasní župani majú podľa prieskumu agentúry AKO najlepšie vyhliadky uspieť v župných voľbách.

SVET

Schwarzenberg pre SME: Okamura či Kotleba, všetko rovnaká háveď

Babiš môže ohroziť demokraciu, tvrdí.

ŠPORT

Sagan si pôjde po zelený dres. Šéf Bory poukázal na Bergen

Cyklisti spoznali trasu Tour de France 2018.


Už ste čítali?