Prečo nie sme pripravení na slobodu?

Autor: Adam Sipos | 10.3.2013 o 18:31 | (upravené 19.9.2014 o 10:17) Karma článku: 9,11 | Prečítané:  983x

Už dlho sa zamýšľam nad tým, prečo si volíme do vlády ľudí, ktorí nám sľubujú, že celú zodpovednosť si zoberú na seba a o všetko sa postarajú. Takzvané ľavicové, poprípade socialistické strany nám dávajú obraz o tom, ako len oni vedia najefektívnejšie rozdeľovať a spravovať peniaze nás všetkých.

 

Je to správny prístup?

 

Vo všetkom treba hľadať kúsok histórie, a preto sa pozrime, ako sa situácia vyvíjala. Vo februári 1948 sa komunisti postarali o prevrat a nasledujúcich 40 rokov sme boli pod ich nadvládou. Čo spôsobilo toto obdobie s celkovou mentalitou a s návykom ľudí?

Počas týchto rokov ľudia nemali slobodu. Nemohli slobodne vyjadrovať svoj názor, slobodne sa pohybovať a ľudovo povedané, museli držať hubu a krok – krok s komunistami. Ak ste neboli člen KSČS alebo priveľmi dobrý kamarát s nejakým vysokopostaveným komunistom, tak ste sa nedostali takmer k ničomu lepšiemu, ako bol štandard – štandard rovnomernej biedy. Zdravotníctvo bolo zadarmo, poprípade za nejaký dobrý úplatok, aby si z vás nerobili, čo chceli. Školstvo bolo taktiež zadarmo a keď ste boli náhodou členom komunistickej strany alebo dokonca známy nejakého červeného goliera, tak ste sa dostali aj na vysokú školu.

Vládla jedna strana, ktorá sa tvárila demokraticky a dokonca sme mali aj demokratické voľby s približne 98 percentnou podporou komunistickej strany. Veľmi dôveryhodné.  Každý mal prácu a nikoho nezaujímalo koľko sa čoho vyrobí a či sa to vôbec predá. Hlavne, že ste boli v robote. Bola jedna televízia, ktorá ľuďom hustila do hláv len to, ako je všetko dobré a ako pokračuje náš 5-ročný plán. Hlavnou témou bola antikapitalistická propaganda, kde sme sa dozvedeli o zotročovaní ľudí na západe.

Takže o čo sa staral obyčajný človek?

Prakticky o nič. Nemal žiadnu zodpovednosť, len krásny stereotyp. Nezaujímalo ho vôbec nič a poslušne poslúchal čo mu zvrchu nadiktujú.

Časy sa ale zmenili. Ľudí to prestalo baviť a túžili po slobode. Prišiel rok 1989 a nežná revolúcia otvorila brány do kvázi slobodného sveta a zároveň chaosu. Slovenský ľud nebol pripravený sa starať sám o seba. Nebol pripravený prijať zodpovednosť za slobodu. Stále chcel a čakal, že sa niekto o neho dobre postará. Niekto vo vláde. To máte akoby ste svoju mačku 5 rokov rozmaznávali a kupovali jej to najlepšie, ale trocha skazené Whiskas a odrazu, by ste ju pustili do voľnej prírody, nech sa postará sama o seba. Zomrie. Ale keby ste ju učili poctivo chytať myši už od narodenia, tak v divočine prežije.

Tak isto by to inak znášal slovenský človek. Lenže 40 rokov rozmaznávania a nemotivačného života urobili svoje. Urobili to, že prijať slobodu je pre neho ešte dodnes ťažké, a preto sa prikláňa k stranám, ktoré majú socialistický charakter. Tie strany, ktoré povedia viac sladkých rečí a nič konštruktívne a systémové vyhrávajú. Práve tieto strany nás vedú ku kríze a k dlhom.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Exminister Janušek, ktorého súdia za nástenku, dohliada v Žiline na transparentnosť

Hlavní aktéri nástenkového tendra dnes žijú bežným životom. Napriek obžalobe a hrozbe dlhoročného trestu má byť jeden z nich prvkom verejnej kontroly.

KOMENTÁRE

Pozrite, čo sa stalo na Slovensku, hromží Trump pred kamerami

Preceňovanie utečeneckej témy odpútava pozornosť od úplatkov.

KOMENTÁRE

Lepší príklad podvádzania pri tendroch by nevymyslel ani Matovič

Po rokoch idú nástenkári pred súd.


Už ste čítali?