Mladí ľudia nemôžu zabudnúť na tragický režim, poučme sa

Autor: Adam Sipos | 17.11.2015 o 10:32 | Karma článku: 5,51 | Prečítané:  587x

Pre niekoho úplne obyčajný deň bez práce, pre iného sviatok. Sedemnásteho novembra si opäť pripomíname zaujímavé obdobie slovenských dejín. Píšeme o tom každý rok. Možno vás to nudí. Nevadí. Je potrebné to písať. Ľudia zabúdajú.

Naša generácia mladých ľudí, ktorá sa narodila po 17. novembri 1989 počúva o socializme všeličo. Niekto vyrastá v prostredí, v ktorom sa hovorí o tom, ako bolo všetko dobré. Každý mal prácu, neboli finančné skupiny, vládol pokoj. Áno.

Socializmus? Nie pre ambície

Zamýšľam sa nad tým, že ak človeku stačilo ráno vstať, ísť do práce, prísť domov a ísť do krčmy, tak to boli veľmi dobré časy. Pre tých, ktorí chceli v živote niečo dokázať, boli zlé časy.

Neviem ako funguje ľudský mozog. Viem ale, že ľudia si na to zlé nechcú pamätať. Postupom času si pamätajú len tie svetlé chvíle. Ľudia majú šťastie. Prečo si pamätať všetko to zlé? Nie. Hovorí sa tomu nostalgia.

Preto dnes mladí ľudia vyrastajú v prostredí, ktoré je nostalgické. Vytvára sa skreslený obraz o bývalom režime. Je to nebezpečné. Nezažil som socializmus, ale môžem študovať a zaujímať sa o socialistické zriadenie. A hlavne, môžem o tom slobodne hovoriť, a to sa mi páči.

Chýbajú nám hodnoty

Sedemnásteho novembra sa začali písať nové dejiny Slovenska. Napriek všetkému, dovolím si tvrdiť, že lepšie a najsvetlejšie dejiny našej histórie. Dnes si možno ani neuvedomujeme čo máme.

Chodiť do zahraničia a ani nevedieť, kedy prejdete hranice, založiť firmu, slobodne kričať, že vláda je zlá a organizovať protesty. To by tu nikdy nebolo. Dnes to nie je samozrejme najideálnejšie. Máme problémy v demokracii. Ale ako povedal prvý československý prezident, ak má naša demokracia chyby, treba prekonávať tie chyby a nie demokraciu.

Musíme si stále chrániť naše hodnoty slobody, demokracie a hlavne zodpovednosti. Ak zabudneme, bude sa to opakovať. Opäť treba povedať, že ľudia okolo Václava Havla si zaslúžia uznanie za ich odvahu. Nevedeli ako to dopadne.

Už nikdy viac

Sľúbili sme si lásku, ale sľúbme si aj zodpovednosť a to, že mladí ľudia nezabudnú. Kričme po sebe, hádajme sa, ale nedopustime, aby niekto nemohol povedať svoj názor. Ďalší klasik povedal, že nesúhlasím s tebou, ale vždy sa budem biť za to, aby si to mohol povedať. A to platí.

Spomínajme na bývalý režim ako na obdobie stratenej generácie, ktorá je poznačená dodnes, ale súčasne sa poučme. Nie všetko bolo zlé. Nie všetko bolo tragické. Čo je to však život bez ambícii a napredovania? Len služba komunistom. Hnevá ma, ako v uliciach Bratislavy vidím premávajúcich sa súčasných členov KSS. Obhajujú režim, ktorý vraždil a ničil život slušným a cieľavedomým ľuďom. Nezabudneme. Už nikdy viac.

Ak sa Vám článok páčil, môžete zaň zahlasovať aj na Vybrali.sme

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?