Národná hrdosť!

Autor: Adam Sipos | 20.7.2014 o 20:26 | (upravené 19.9.2014 o 9:44) Karma článku: 5,83 | Prečítané:  1671x

Kúsok pravdivej histórie je tak vzácna vec, že si ju musíme veľmi vážiť“

Tieto slová zazneli z úst človeka, ktorý tvoril dejiny. Thomas Jefferson sa zapísal do histórie, ako v poradí tretí americký prezident. Veľmi dobre si uvedomoval, aké je dôležité myslieť na minulosť a hlavne čerpať z nej do budúcna. Či už USA, Rusko alebo aj taký  Tadžikistan, aj my máme svoje dejiny a historický vývoj. Na to, aby sme sa mohli pozrieť do dejín a taktiež sa z nich poučiť, musíme ich veľmi dobre poznať.

Potreba poznania.                   

Potreba je pocit nedostatku. Ak máme nedostatky, robíme chyby. Ak robíme chyby, tak to neprináša pokrok. Ak to neprináša pokrok, stojíme na mieste. Lenže my nechceme stáť na mieste, ale chceme napredovať. Ak chceme napredovať, musíme poznať. Táto malá filozofická úvaha nám ukazuje prečo je dôležité poznať národné dejiny. Aj keď sme malý štátik niekde v strednej Európe, tak je dobré, aby sme vedeli kto to bol Ľudovít Štúr, M.R. Štefánik, Jozef Tiso, Alexander Dubček alebo Václav Havel.

Ľudia, ktorí tvorili naše dejiny, tak robili rôzne kroky. Či už zlé alebo dobré, to nechajme na diskusiu. Dôležité je, aby sme vedeli čo tu robili a kvôli čomu to robili. Nemusíme byť ani na týchto ľudí hrdí alebo ich nejako uctievať či ospevovať. Nechajme to na individuálnom prístupe, ale myslím si, že je prospešné ich hlavne poznať.

Poučenie                                                            

Hovorí sa, že história je učiteľka ľudstva. A taktiež sa hovorí, že hlúpy sa učí na svojich chybách a múdry na chybách iných. Poučme sa aj my a nerobme chyby, ktoré sa diali v histórii. Vyvarujme sa ich a hľadajme nové riešenia. Tu sme opäť pri poznaní. Ak tie chyby minulosti nebudeme poznať, tak sa nemôžeme ani z toho poučiť a ostane nám len prvá možnosť. Poučiť sa z tej vlastnej chyby, ktorá brzdí a to určite nechceme.

Mladí poznajú málo

Chcem len, aby ostatní vedeli, čo tu zanechali ľudia, ktorí silno ovplyvnili našu históriu a boli veľké osobnosti. Boli to osobnosti, ktoré sa postavili či už režimu alebo mali toľké odhodlanie, že dokázali zmeniť chod štátu. Taktiež sú tu rôzne udalosti, ktoré tvorili či už geopolitiku alebo vytvárali silné väzby medzi štátmi, a to hlavne s našimi bratmi Čechmi.

Určite by sme mali vedieť o 28.októbri  1918, 14.marci 1939, 29.auguste 1944 a mohli by sme ísť ďalej – 21. august 1968, 17. november 1989....atď.

Áno, sú to len čísla a roky, ale pre veľa mladých ľudí to nič neznamená. Nie, že nič neznamená, ale niekedy ani nevedia, čo tie roky znamenajú. Tým nechcem kritizovať, len konštatovať, že niekde je problém. Preto by sme sa mali trochu zamyslieť a položiť si niekedy otázku, že koho je hlavnou zásluhou to, čo dnes žijeme.

Mladí ľudia zabúdajú na históriu a práve to je chyba. Ak zabudneme na históriu, tak história sa môže opakovať.

Ak sa Vám článok páčil, môžete zaň hlasovať  na Vybrali.sme

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?